Tak ďaleko, tak blízko

Téma autizmu si ma našla sama, tak ako mnohé iné témy predtým. Oslovila ma Katka Nakladalová, ktorá vedie autistické centrum Andreas, aby som natočil dvadsaťminútový film pre edukačné potreby centra. Ako som sa však hlbšie ponáral do témy autizmu, zdalo sa mi nedostatočné, aby rodiny s autistickými deťmi mali takú malú plochu na zobrazenie ich každodenného života. A tak začala práca na celovečernom filme, ktorá trvala približne sedem rokov.
Podobne, ako rodičia týchto detí, som po čase pochopil, že do sveta autizmu nie je možné preniknúť. Jediným východiskom bolo pozorovať ho zvonku, priblížiť sa k nemu prostredníctvom vzťahov detí k okoliu a k najbližším. Snažil som sa natočiť, v čom je život s autistami iný, čím sa odlišuje od našej bežnej existencie. Autisti majú svoje potreby a je na rodinách okolo nich, ako tie potreby dokážu napĺňať a do akej miery to ovplyvňuje ich vlastný život. Zaujímavým zistením je, že rodičia týchto detí pochopili, že východiskom je zabudnúť na lieky, zabudnúť na rôzne liečebné metódy a snažiť sa deťom vytvoriť podmienky také, aké najviac potrebujú, v akých sa cítia najlepšie.
Film Tak ďaleko tak blízko je preto najmä o vytváraní si špecifických vzťahov medzi autistami, ich rodinami a ľudmi okolo nich. Toto spolužitie je často o zrieknutí sa vlastných, osobných životných potrieb v prospech autistu. Snažil som sa vybrať protagonistov s rôznymi druhmi autizmu, aby som vytvoril pestrofarebnejší a plastickejší obraz tohto postihnutia, ktorý sa vymyká všeobecnej (často skreslenej) predstave. Autizmus nie je o genialite, špeciálnom nadaní, ale ani o totálnej uzavretosti. Vzťah rodičov k autistickému dieťaťu je predovšetkým o obetavosti a náročnej každodennej starostlivosti.

Jaro Vojtek

Celkom na začiatku bola smelá idea mojej kolegyne Martiny Š. nakrútiť dokumentárny film o autizme. Keď nám ju predstavovala, povedala: „A nakrúti ho Jaro Vojtek“.
Nám ostatným, ktorí sme dovtedy nemali na tomto poli žiadne skúsenosti, sa tento plán javil v prvopočiatku priveľmi smelý. Ale pri hlbšom zamyslení sme museli skonštatovať, že to je presne to, čo by mohlo osvete pomôcť. Stávalo sa nám totiž a stáva sa dodnes, že povedomie a predstava o ľuďoch, postihnutých touto diagnózou, je v našej spoločnosti značne skreslená. Okrem názoru, že to je dnes moderná diagnóza a počet diagnostikovaných narastá len vďaka lepším metódam diagnostiky – čo nemôže byť celkom pravda, keďže štatistiky zo sveta sú alarmujúce a udávajú už výskyt jedno dieťa zo 100 narodených oproti jednému z 5000 pred 15 – 20 rokmi – sa často stretáme aj s názorom, že sú to deti nadpriemerne nadané, ktoré disponujú určitými geniálnymi danosťami a schopnosťami, už len ich u nich objaviť. Čiastočne k tomuto skreslenému názoru prispel aj film Rainman, jeden z prvých, ktorý síce poukázal celosvetovo na túto diagnózu, no predstavil len vysokofunkčný autizmus v jeho možno v promile zastúpenom príklade. Každodenný život s autizmom sa vo vysokom percente prípadov diametrálne líši od sfilmovaného príbehu, často je pridružená mentálna retardácia, metabolické poruchy, agresia, autoagresia. Kauzálna liečba autizmu napriek všetkým niekoľkoročným výskumným snahám neexistuje a dostupné sú len výchovné postupy na skvalitnenie života týchto ľudí a na rozvoj ich komunikácie s okolím.
Na ceste ku dnešnému uvedeniu filmu na trh boli ale okrem kolegyne Martiny, ktorej týmto vyjadrujeme veľké ĎAKUJEM, ďalší ľudia, bez ktorých by sme sa v tejto, pre nás novej, branži ťažko zorientovali. Keďže rola producentov bola pre našu neziskovú organizáciu priveľkým sústom, prizvali sme na radu Jara Vojteka ku spolupráci produkčnú firmu AH production, a tým sa začala naša spolupráca s producentkou Barbarkou Harumovou Hessovou. Počas dlhých 7 rokov, kedy sa postupne náš časozberný projekt skladal a nadobúdal svoju dnešnú podobu, vznikli aj pekné priateľské vzťahy medzi všetkými, ktorí sa na tvorbe filmu podieľali. Cítili sme ich veľkú podporu, za čo sme im všetkým srdečne vďační.
Dnes sa veľmi teším, že po 7 rokoch od nášho prvého stretnutia s režisérom Jarom Vojtekom skutočne prichádza dokumentárny film, ktorý sa snaží divákovi verne priblížiť život s autizmom v slovenských rodinách. Verím, že okrem osvety bude aj platformou pre ďalšiu diskusiu o tomto alarmujúco narastajúcom celospoločenskom probléme.

Kateřina Nakládalová

Výroba filmu v spolupráci s AC Andreas začala prebiehať od roku 2007. Vzhľadom na orientáciu neziskovej organizácie ANDREAS, ktorá je svojou činnosťou zameraná na pomoc v oblasti diagnostiky a riešenia problematiky autizmu, bola práca na počiatkoch výroby filmu pre nich obrovskou záťažou. Sme radi, že sme mali možnosť vstúpiť do projektu a zastrešiť kompletnú realizačnú aj producentskú stránku tak, aby bolo možné film dokončiť a priniesť divákom aj do kín, za čo vďačíme aj podpore zo strany Audiovizuálneho fondu, Ministerstvu kultúry a RTVS. Z archívneho materiálu, nakrúcaného najprv režisérom samotným, a aj archívov od rodičov, bol k dispozícii prierez detstvom hlavých postáv až do ich dospelého veku. Bolo zložité rozhodnúť sa, ako film uchopiť a prakticky vznikal priebežne v strižni a priebežne sa dotáčali stále nové situácie – momenty zo života. Nakrúcalo sa pôvodne v piatich rodinách, ale množstvo nakrúteného materiálu sa do filmu nezmestilo. Nakoľko ide o náročný projekt z pohľadu krátkej výrobnej efektivity, keďže ľudia trpiaci autizmom sa dokážu iba veľmi krátko sústrediť a strpieť filmový štáb vo svojom okolí, nebolo jednoduché výroby naplánovať a realizovať bežným spôsobom. To si vyžadovalo flexibilný a obetavý prístup zo strany celého filmového štábu, za čo patrí všetkým veľká vďaka. Filmovacie dni boli z uvedených dôvodov krátke. Z tohto pohľadu je výroba hodnotovo orientovaného dlhoročného projektu zložitá. Veľká vďaka patrí najmä rodičom a príbuzným, ktorí nám dovolili vstúpiť do ich často aj boľavého súkromia, boli ochotní otvoriť sa a podeliť sa o svoje životné osudy. Starostlivosť o ľudí s autizmom je nesmierne náročná. Rodičia a príbuzní sú často akoby nepochopení a znevýhodnení v sociálnom kontexte našej spoločnosti. Radi by sme spolu s obetavými pracovníkmi AC Andreas priblížili svet autizmu širokej verejnosti a pomáhali tak odbúravať mýty a predsudky v snahe o citlivejší prístup k ľuďom s touto diagnózou a k ich rodinám.

Barbara Harumová Hessová

Realizáciu a distribúciu tohto filmu finančne podporil

Vyrobené s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

Autizmus (z gréc. „autos“- sám, „izmus“– orientácia, stav) znamená aktívne stiahnutie sa z vonkajšej reality do vnútorného imaginárneho sveta. Autizmus nie je choroba, ale vývinová porucha. Všetky formy majú spoločné to, že je narušené hlavne správanie sa medzi ľuďmi a komunikácia. Pre mnohých rodičov je preto len ťažko možné vytvoriť si so svojím autistickým dieťaťom kontakt.

AH production
v koprodukcii s Andreas
a RTVS Rozhlas a televízia Slovenska

uvádzajú dokumentárny film

Tak ďaleko, tak blízko 

Silvia, vysokofunkčný autizmus
Jakub, detský autizmus
Milan, atypický autizmus
Andrej, autizmus

 

Záverečné titulky

Úprimné poďakovanie tvorcov účinkujúcim vo filme

rodina Nakládalovcov
rodina Széherovcov
rodina Šóthovcov
rodina Vyskočilovcov
rodina Štubňovcov
Filip Duba
Laimon Šalnaite
Simon Provost
Ivana Kuliffayová
Valéria Slivková
Rodina Klenová

Špeciálne poďakovanie tvorcov filmu

rodina Bohmovcov
Róbert Dando
Sky Color Foto
rodina Podolská
Karin Brániková
Mons. Hajdu Arcibiskupský úrad Bratislavská arcidiecéza
Marek Vadrna
Magdaléna Kusá
Mária Štubňová SPOSA
Martina Rumannova
Vedúca a pracovníci potravín Billa
pracovníci Lanovka Kamzík
pracovníci Dopravný podnik Bratislava
Jana Janusová
Branislav Nágl
Nemocnica sv. Michala Bratislava
Vincent Vojtek
Zuzka Vojteková
Martin Muráni Kino X Stupava
Etela Hessová
Wilhelm Hess
Michal “EGO” Straka
Robert Burian
Gabriel Štanga
Jaromír Nohavica
Anna Harumová
Pavol Harum
Ivo Brachtl
František Palonder
Marián Petro
Dušan Trančík
Leo Štefankovič
Dagmar Franzenová
Darina Horáková
Martin Šmatlák
Bohumil Martinák

Tvorcovia filmu ďakujú za láskavý súhlas nositeľov práv archívnej hudby a archívov

Vo filme boli použité ukážky z rodinných archívov Nakládalovcov, Šóthovcov a Vyskočilovcov

Archívy z príspevkov Pomôže celé Slovensko
Krištáľové Krídlo – Mária Vaškovičová

Archívna hudba

názov skladby: Převez mě, příteli
názov albumu: Doma
autor hudby a textu: Jaromír Nohavica

názov skladby: Ako ty
hudobná skupina: Cliché
názov albumu: Do každej domácnosti
autori hudby a textu: Juraj Podmanický, Filip Goldberger

názov skladby: Žijeme len raz
hudobná skupina: EGO ft Robert Burian
autor hudby a textu: Robert Burian, Michal Straka

 

námet: Jaro Vojtek
scenár: Jaro Vojtek, Marek Leščák
dramaturgia: Marek Leščák
dramaturgia RTVS: Mária Šnircová
autor hudby k filmu: Michal Nejtek
zvuk: Dušan Kozák, Tobiáš Potočný, Adam Kuchta, Peter Harum, Sašo Bori, Michal Paluga
zvukový dizajn a mix: Dušan Kozák
majster zvuku 5.1: Bohumil Martinák
farebné korekcie: Peter Harum
strih: Peter Harum
kamera: Noro Hudec ASK, Jaro Vojtek
technická spolupráca: Peter Harum
preklad anglických titulkov: Janet Livingstone
dramaturgia anglických titulkov: Anna Kareninová
produkcia AH production: Barbara Harumová Hessová
produkcia Andreas: Lucia Gvozdjaková
vedúca výrobného štábu RTVS: Ivana Zlatňanská
manažér výroby RTVS: Tibor Horváth
šéfdramaturg dokumentárnej a vzdelávacej tvorby RTVS: Miroslava Tomaníková
koproducentka Andreas: Kateřina Nakládalová
producentka AH production: Barbara Harumová Hessová
réžia: Jaro Vojtek

Realizáciu a distribúciu tohto filmu finančne podporil

Vyrobené s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

©
AH production, s.r.o.
Andreas n.o.
RTVS – Rozhlas a televízia Slovenska
2014

www.takdalekotakblizko.sk

• PRESS KIT (Word) DOCX 488,5 kB
• PRESS KIT (PDF) PDF 500,0 kB
• Fotografie z filmu ZIP 71,2 MB
• Zábery z nakrúcania ZIP 71,6 MB
• Plagát k filmu JPG 253,9 kB
• Plagát filmu pre tlač  PDF  11,1 MB
• Informácie o autizme PDF 28,5 kB
• Titulková listina PDF 109,9 kB
• Distribučný list PDF 891,6 kB
• Vzor letáku pre kiná s editovateľným textom (Photoshop)  PDF  198,7 MB
• Tlačová správa – ITAFILM 30. marca 2015  PDF  108,9 kB